Recenzia: Hore
Tak neskoro, ale predsa. Vitajte u mojej už 2.recenzie, Hurá sláva. Na webe bude asi tak tesne po polnoci, čiže už 1.septembra, ale teraz keď ju píšem, je 23:22, takže ešte je 31.augusta, ako som vám slúbil, boobede. Takže film som videl sobotu, a práve teraz je pondelok, takže hor sa na recenziu.
O čom film vlastne je:
Film je o starom, poniekiaľ zatrpknutom a samotárskom, opustenenom, a bez priaťelovom starčekovi, ktorému zomrela žena, 80-ročnom dôchodcovi Pánovi Fratricsenovi, ktorý sa rozhodne spľniť zosnulej manželke dávno sabomenutý sen, a ísť ku vodopádom, s celým svojím domom, a to tak že na dom pripevný stovky balónikov, a tie vynesú dom hore až do oblakov. Cestou stredne psa ktorý hovorí prostredníctvom svojho opojka, hyperaktívneho na prvý pohľad nesnesitelného malého skautíka kórejského pôvodu myslím, aj svojho slávneho hrdinu, s ktorého sa napokon vykluje rival, ktorý ich chce zabiť. A postupne si pán Fratricssen nájde cestu ku skautíkovy aj ku psovi AJ KU VTÁKOVI, ale to teraz nechajme tak, a zistí že život nie je až taký zlý a nevľúdny, ako si spočiatku myslel.
Moje dojmy:
Áno,spočiatku táto banálna historka, má nečakanú pointu, o tom aký je život niekedy krutý pre starých ľudí, ktorých nikdo neaktepcuje,zavadzajú im, a pri pozeraní máte taký silný melancholický až nostalgický pocit, že aké to je pre starého človeka.
Pixar opat nesklamal, po Ratatouille a najnovšie Wall-e, bolo v kine kopu detí a ja som bol krapet nervózny že sa budú nasilu chichúnať, a ja si film neužijem.... ale oni boli ticho. A ja asi viem prečo, táto nová pixarovka, je skôr taká dosť dospelejšia, ako keby pre dospelých, aj ja som mal niekedy problém pochopiť význam.
Najpr vydíme malého chlapca, typujem asi tak 8-ročného ktorý pozerá film kde hrá jeho idol, POZOR NA POHĽAD NE PODSTATNÉ ALE DOLEŽITÉ, potom vydíme jeho zoznámenia s dosť čipernou dievčinou, o ktorej som si najprv myslel že je chlapec, ktorá je dosť dobrodružná a sníva o tom že raz bude mať domček postavený na vodopádoch, chlapec jej slúbi že ju tam raz isto vezme.
Potom vydíme ich život, kým bežia úvodné titulky. Cez fotografie, za pochodu krásnej hudby bez jediného slova, až som mal dojem že to je nemý film. Vydíme ich svadbu, ďalej ako stále šetria na tú dovolenku ku vodopádom, ale vždy sa niečo prihodí a kašičku musia zakaždým rozbiť. Starnú. Ďalej vydíme nemocnicu. Kostoľ a Fratricsena samého. A potom už ide film. Fratricsen býva uprostred staveniska. Je sám nevľúdny, nechce sa zmieriť s tým čo mu osud či živoť priniesol, nechce od nikoho žiadnu pomoc, frvle skoro na všetko, nemá žiadnych priaťelov ani ich mať nechce, je uzavretý do seba, nikoho si k seba nepripustý, zatrpknutý a strašne sám. Keď raz napadne človeka, ktorý mu chce pômocť, a rozbije mu hlavu, vtedy si uvedomíte vy aj oň sám, aký vlastne je. A ja som si vttedy uvedomil že akú strašnú bolesť asi prezívajú starí ľudia, ktorým odišiel milovaný človek.
Fratricsena vláčia po súdoch, a rozchodnú sa - pretože ho považujú pre okolie ako nebežpečného človeka- dať ho do domova dôchodcov, alebo inak do ústavu. Do Fratricsen nechce v žiadnom prípade a tak sa rozhodne splniť nesplnené želania svojej zosnulej manželky, odlieta s celým domom, omylom so sebou prinesie aj chlapca, a naša velká cesta za poznaním práve začína.
Postupne si ku chlapcovi-ktorého sprvu nesnesie-, nájde cestu, a dozvie sa od neho že chlapca opustil jeho otec, -či zomrel, alebo si našiel inú rodinu uvedené nebolo, a začne s ným súcitit, a rozumieť mu. Taktiež stretnú vtáka ktorý chce opat vydieť svoje malé, ale nastáva tu problém lebo po ňom poluje smečka psov komunikujúcich cez obojok, lebo ich pán hádajte kto, IDOL PÁNA FRATRICSENA ktorý bol dospelý keď mal Fratricsen 8, takže tu musíme nechať logiku stranou, ňanho poluje, lebo sa chce stať, -asi- opat slávnym a mať ho ako trofej, a kedže Fratricsen ho videl ako prvý -ibaže ten mu chce pômocť- ho chce jeho hrdina aj s malým chlapcom zabiť. Idol- už som todiž zabudol že ako sa volá- podpáli kus domu Fratricsenovi, a tu nastal zlom.
Fratricsen sa opat svojou povahou zmení na zachmúreného človeka, a vtáka unesie idol, chlapec ho chce zachrániť na vlastnú pasť, ale to je starému mužovi jedno a ešte vyhodí psa ktorí Fratricsena považuje sa svojho pána. Fratricsen si sadne do klesla pri kresle je ešte jedno kreslo -tam sedela jeho žena- a pozerá si starý foto-album, a tu nastáva dozretie, či osvietenie, keď dopozerá album a prečíta si: Ďakujem ti za dobrodružstvo. Vtedy všetko pochopí vtedy si uvedomí že aký je on sám, a aký je život, a hoci nič nepovie vy vydíte z jeho tváre že život ti dáva kopu rán a dáva tvrdé rany, ale nejde o to koľko tých rán znesieš, ale o to sa zakaždým postaviť, prijať život taký aký je vzoprieť sa tomu zlému, postaviť sa tomu, a žiť život ďalej, pokračovať v živote, nie iba prežívať, ale zmieriť sa s tým a žit opať svoj vlastný život a naplno kým je, v tom je to možno je osud vopred daný, a musíš žit život proste taký aký je, ak chceš byť opat štastný. Musíš ísť proste ďalej, tak to skrátka je. Nežiť iba v spomienkach, ale v súčasnosti.
Fratricsen to vtedy pochopil, aj ja som vtedy pochopil to posolstvo, deti najma malé asi nie. Potom Fratricsen povedal : Dakujem. Vychádzal skoro všetky veci z domu, aby mohol znovu vlietnuť, a vtedy pri dverách uvidel svojho psa, ten mu cez opojok povedal: Odpustíš mi, budeš môj pán? A odpoved: čo ti mám odpúsťať ja som tvoj pán. si môj pán, si môj pán,si môj pán, si môj pán. celého ho vylízal. -pri tejto scéne som mal slzy v očiach, a ja obvykle pri filmoch neplačem- . No a potom sa vydali na záchrannú misiu.
Ako to skončí samozrejme neprezradím, ale bude to happy-end samozrejme. Fakt pekný koniec. -Aj pre toho vtáka-. Hoci sa pán Fratricsen bude musieť vzdať celého svojho domu, ale ten skončí presne tam kde skončiť mal.
Takže krásna pixarovka naozaj. Hoci morálne poučenie som tu nevidel žiadne, okrem toho ako sa máme chovať k starším, ale som tu videl aké to majú občas starý ľudia tažké, a aké tažké je pre nich zaradiť sa do spoločnosti, a opat normálne žiť. Ako sa asi ďakedy cíti moja babina, keď už nemá edka, nachvílku som pocítil aké je to byť starý.
Takže keď môžte nenechajte si tento film fakt naozaj skvostný film ujsť, lístok sa zaň fakt oplatí dať.
HODNOTENIE: 10/10
Dobrú neskorú nôcku praje váš Admin,papa.